Najčastejšie otázky o bradaviciach a kožných výrastkoch

Bradavice a veruky – malé vyvýšené oblasti kože, ktoré sú na dotyk spravidla drsné – sú veľmi bežným stavom najmä medzi deťmi. Sú však bradavice nákazlivé? V skratke – áno. Bradavice sa môžu prenášať priamym aj nepriamym kontaktom. Určenie pôvodcu je obvykle problematické, keďže vírusy, ktoré spôsobujú bradavice, sú všadeprítomné a môže trvať dva až šesť mesiacov do doby, kedy začnete pociťovať prvé symptómy výskytu bradavice.

Existujú dva hlavné spôsoby infikovania sa bradavicami:

• Priamy kontakt. Bradavice sa môžu medzi ľuďmi šíriť kožným kontaktom, napríklad pri podaní si rúk. Je bežné, že bradavice sa rozšíria na rôzne časti tela. Môže sa to stať vtedy ak sa dotknete bradavice a potom oblasti pokožky s léziou.
• Nepriamy kontakt. Každý predmet, ktorý sa dostal do kontaktu s bradavicou, môže prenášať infekciu. Zdieľanie osobných vecí, ako napríklad uterákov a topánok, ako aj chôdza naboso vo verejných šatniach a v okolí bazénov môže viesť k šíreniu bradavíc.

Bradavice spôsobuje ľudský papilomavírus (HPV), ktorý spôsobuje rýchle množenie buniek v hornej vrstve pokožky. Existuje viac než 100 typov vírusu HPV a za rôzne typy bradavíc sú zodpovedné rôzne typy kmeňov vírusu. Vírus HPV sa jednoducho prenáša z jedného nosiča na druhého, avšak bradavice sa nevytvoria u každej osoby, ktorá do kontaktu s vírusom prišla. V porovnaní so zdravými dospelými osobami sú náchylnejšie na rozvoj bradavíc deti, ktorých imunitný systém ešte nie je úplne rozvinutý, a dospelé osoby s oslabeným imunitným systémom. Je dôležité, aby ihneď po vytvorení bradavíc začala ich liečba, aby nedošlo k ich šíreniu na iné osoby.

Bradavice sú spôsobené vírusmi a môžu spôsobovať infekcie. Existuje niekoľko odlišných typov vírusov bradavice. Bradaviciam sa darí vo vlhkom a teplom prostredí. Vírus sa ľahko šíri v prostrediach, akými napríklad sú plavecké bazény, telocvične a formou priameho kontaktu. U niektorých ľudí sa vytvorí iba jedna bradavica, zatiaľ čo u iných viacero. 10 – 20 bradavíc nie je neobvyklý stav. V porovnaní s bradavicami, ktoré sa na tele vyskytujú už dlhé roky, je často jednoduchšie zbaviť sa nových bradavíc.

Existuje niekoľko charakteristík, pomocou ktorých dokážete rozpoznať, či kožný výrastok je materským znamienkom alebo bradavicou.

Materské znamienka:

• Tvoria ich pigmentové bunky pokožky.
• Medzi ľuďmi sa neprenášajú.
• Môžu mať karcinogénny charakter (melanóm).
• Sú buď zarovnané s pokožkou, alebo vyvýšené nad úrovňou pokožky.
• Niekedy z nich vyrastá ochlpenie.
• Obvykle sú jednofarebné a postupom času sa nemenia.
• Stmavnú počas hormonálnych zmien, napríklad počas dospievania alebo gravidity.
• Môžu sa vyskytovať prirodzene až približne do 20. roku veku.

 

Bradavice:

• Sú spôsobené ľudským papilomavírusom (HPV).
• Sú nákazlivé.
• Obvykle sú neškodné.
• Spravidla vyrastajú z pokožky (okrem verúk, ktoré sa vyskytujú na chodidlách a obvykle v dôsledku hmotnosti tela a súvisiaceho tlaku na chodidlá vrastajú dovnútra).
• Často majú v strede malé čierne bodky – malé krvné cievy, ktoré zásobujú bradavice živinami.
• Môžu sa vyskytovať na rôznych častiach tela, spravidla sa však vyskytujú na konkrétnych častiach tela, ako napríklad chodidlá, ruky a prsty.
• Po niekoľkých rokoch (ale aj po dlhšom období) spravidla zmiznú samé od seba.

Materské znamienka by sa mali odstraňovať iba vtedy, ak hrozí riziko vývoja melanómu alebo vtedy, ak vás obťažujú či obecne znepríjemňujú život (napríklad pri holení). Obráťte sa na lekára a požiadajte o radu ohľadom odstránenia materského znamienka.

Bradavice by sa mali odstraňovať, aby sa neprenášali na iné osoby. Najjednoduchším spôsobom odstránenia bradavíc je použitie účinného, voľne predávaného prípravku na odstraňovanie bradavíc, ako napríklad EndWarts. Kyselinu mravčiu, ktorá tvorí aktívnu látku v prípravku EndWarts, môže používať celá rodina a je dokázané, že táto účinná látka odstránila deväť z desiatich bradavíc¹

¹ Bhat et al., International Journal of Dermatology 2001, 40, 415±419.

Bradavice a veruky – ktoré postihujú jedného z desiatich dospelých a jedno z troch detí – sú spôsobené ľudským papilomavírusom (HPV). Čo však je ľudský papilomavírus? HPV je veľmi bežný vírus, ktorý napadá vrchnú vrstvu ľudskej pokožky alebo slizníc. Doposiaľ bolo identifikovaných viac ako 100 rôznych kmeňov tohto vírusu a približne 60 z nich spôsobuje výskyt bradavíc na rukách a chodidlách, ako aj na tvári. Tieto typy vírusu HPV sú vo všeobecnosti neškodné. Zvyšok z nich sa prenáša formou sexuálneho kontaktu a môže spôsobiť genitálne bradavice. Všetky sexuálne prenášané druhy vírusu HPV nie sú nebezpečné, v niektorých prípadoch však infekcia môže viesť k rakovine krčka maternice. Keďže tento vírus môže mať rôzne tvary a formy, je dôležité poznať základné fakty o víruse HPV.

Vírus HPV spravidla preniká do tela cez malé lézie na pokožke. Druhy vírusu HPV, ktoré spôsobujú výskyt bradavíc a verúk, sa môžu prenášať priamym kožným kontaktom s infikovanou osobou, ako aj nepriamym kontaktom s neživým predmetom. Genitálne bradavice sa prenášajú sexuálnym kontaktom. Niektoré typy vírusu HPV sa prenášajú jednoduchšie než ostatné a osoby s oslabeným imunitným systémom sú náchylnejšie na nákazu než zdravé dospelé osoby. Detekcia vírusu HPV je veľmi komplikovaná, pretože má dlhú inkubačnú dobu. Po infikovaní môže výskyt bradavice trvať dva až šesť mesiacov. Výskytu bradavíc sa úplne zabrániť nedá, môžete však minimalizovať riziko infekcie vírusom HPV častým umývaním si rúk, nasadením vhodnej obuvi na verejných priestranstvách zdravým životným štýlom zameraným na zachovanie silného imunitného systému.

Na zabránenie šíreniu vírusu HPV je dôležité ošetriť bradavice čo najskôr po ich výskyte. Vírusy HPV, ktoré spôsobujú bradavice, je možné úspešne liečiť v domácom prostredí použitím voľne predávaného prípravku, ako napríklad EndWarts.

Molluscum contagiosum (MC) a bradavice sú kožné výrastky, ktoré sa bežne vyskytujú u detí, ale sú spôsobené úplne odlišnými vírusovými kmeňmi. MC je spôsobené vírusom molluscum contagiosum a bradavice sú spôsobené ľudským papilomavírusom (HPV). Obidva vírusy sú nákazlivé a môžu sa ľahko šíriť. Väčšina ľudí je voči vírusu MC rezistentná, to však nie je prípad vírusu HPV.

Podobne ako v prípade bradavíc a verúk sú najčastejšími symptómami vírusu MC kožné výrastky. Symptómy uvedených kožných stavov však vykazujú významné rozdiely. Infekcia vírusu MC sa spravidla začína vytvorením malého výrastku farby svaloviny a veľkosti špendlíkovej hlavičky. Rast obvykle nespôsobuje žiadnu bolesť. Časom sa z malého výrastku stane výrastok veľkosti malej perly a sčervená. Plne vyvinutý výrastok MC môže mať priemer 2 – 5 mm a spravidla sa v jeho strede vytvorí malá jamka. Jamka je niekedy vyplnená bielou voskovou hmotou podobnou vyrážke.

Ďalšou spoločnou črtou MC a bradavíc je skutočnosť, že obidva stavy sa najčastejšie vyskytujú u detí a mladých dospelých osôb. Výrastky sa spravidla nachádzajú na zadnej strane kolena, okolo podpazušia a na krku, tvári a rukách. Vírus MC môže postihnúť prakticky akúkoľvek časť tela vrátane spodnej časti chodidiel a dlaní rúk, aj keď tieto stavy nie sú príliš časté. U dospelých osôb sa tento vírus obvykle prejaví v genitálnej oblasti, v oblasti žalúdka a spodnej časti brucha, ako aj na vnútornej strane stehien.

Rovnako ako bradavice, aj vírus MC sa šíri najmä kožným kontaktom s výrastkami na pokožke infikovaných detí a dospelých, môže sa však šíriť aj kontaktom s neživými predmetmi, ako napríklad:

• Uteráky
• Odev
• Hračky

Pokiaľ ide o bradavice u detí, jednoduché riešenie spočíva v použití voľne predávaných prípravkov na domácu liečbu. Tento postup sa však vo všeobecnosti neodporúča v prípade vírusu MC. U zdravých ľudí sa kožná infekcia obvykle stratí v priebehu niekoľkých rokov, niekedy aj skôr. Ak má však infikovaná osoba oslabený imunitný systém, vírus môže spôsobiť mnoho výrastkov a z bežnej infekcie sa môže stať infekcia chronická. Vo všeobecnosti neexistuje žiadny dôvod na liečbu alebo odstraňovanie výrastkov spôsobených vírusom MC, keďže sú neškodné a obvykle sa samé stratia.

Symptómy kožných výrastkov sú podobné ako symptómy bradavice, existuje však niekoľko významných rozdielov. Kožné výrastky môžu byť hladké alebo nepravidelného tvaru, a ich veľkosť môže dosahovať niekoľko milimetrov až centimetrov. Kožné výrastky (fibrómy) sú obvykle mäkké a majú tvar balóna, bradavice sú tvrdšie a majú drsnejší povrch. Farba môže siahať od bledej až po tmavú. Ďalší rozdiel je ten, že bradavice sú spôsobené ľudským papilomavírusom (HPV) a sú nákazlivé. Kožné výrastky sa medzi ľuďmi prenášať nemôžu. Keďže bradavice a kožné výrastky (fibrómy) vyzerajú podobne, mnohí ľudia si ich pletú. Ak neviete, či máte kožný výrastok alebo bradavicu, obráťte sa na dermatológa alebo lekára.

Kožné výrastky sú (obvykle) malé, nekarcinogénne, nenákazlivé a neškodné kožné výrastky (obrázky kožných výrastkov). Predpokladá sa, že sa vytvárajú vtedy, keď sa pod pokožkou zachytia zhluky kolagénu, krvných ciev, vláken a tukových buniek, čím sa vytvorí výrastok . Tento výrastok je zrastený s pokožkou malou stopkou nazývanou pedunkulus.^1,2

Keďže kožné výrastky sa častejšie vyskytujú v kožných záhyboch (napríklad na krku), tvári, v okolí podpazušia a pod prsníkmi (výrastky na tele),^{1 – 2, 3} lekári sú presvedčení, že môžu byť spôsobené trením pokožky.^{4, 5} V týchto trecích oblastiach dochádza k zmenám pokožky, ktoré vedú k tvorbe kožných výrastkov (obrázky kožných výrastkov ). Je to podobné ako v prípade tvorby malých „chuchvalcov“ na svetri, ktorý je obnosený).

Podľa súčasnej hypotézy sa niektoré zápalové bunky (mastocyty) hromadia v oblastiach, v ktorých dochádza k treniu pokožky. Po nahromadení začnú mastocyty pučať a uvoľňovať svoj arzenál zápalových mediátorov, ktoré stimulujú výskyt zmien pokožky, výsledkom čoho je tvorba kožných výrastkov.⁵

Fibróm je mäkký a ľahko pohyblivý kožný výrastok.^1,2 Spočiatku vyzerajú ako malé ploché kožné výrastky. Postupne však rastú a začínajú pripomínať malé zhluky kože. S kožou sú spojené tenkou stopkou nazývanou pedunkulus. Majú rôznu veľkosť, tvar a farbu (obrázky kožných výrastkov) (aj keď najčastejšie majú farbu svaloviny) a často sa vyskytujú v skupinách.

Odpoveď je krátka – nie. Kožné výrastky (fibrómy) (na rozdiel od bradavíc) nie sú nákazlivé.⁶ To znamená, že fibróm nemôžete „chytiť“ od inej osoby a ani skupina kožných výrastkov sa nebude prenášať po vašom tele.

Kožné výrastky takmer nikdy NIE SÚ karcinogénne a ani ak ich neliečite, karcinogénnymi sa nestanú. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môžu niektoré typy rakoviny kože pripomínať kožné výrastky. Ak kožný výrastok na vašej pokožke (rovnako ako v prípade všetkých kožných lézií) zmení farbu alebo tvar, začne krvácať alebo svrbieť, alebo ak neviete, či „výrastok“ na vašej pokožke je alebo nie je fibróm (rozdiel medzi kožnými výrastkami , bradavicami a materskými znamienkami), odporúčame, aby ste sa obrátili na lekára.

Kožné výrastky je možné odstraňovať mnohými spôsobmi vrátane zmrazenia, vyrezania, vypálenia alebo podviazania .^{7 – 11} Ďalšími možnosťami sú použitie krémov na odstránenie kožných výrastkov a iných prírodných metód. Niektoré z týchto spôsobov odstránenia kožných výrastkov je možné vykonať doma a iné musí vykonať lekár.

Odstránenie kožných výrastkov nevedie k výsevu ďalších. Kožné výrastky sú od seba absolútne nezávislé. Odstránenie jedného kožného výrastku NEZNAMENÁ, že sa namiesto neho vyskytne iný ani to, že na iných miestach dôjde k ich ďalšiemu výsevu. Zdroj týchto pomerne rozšírených mylných informácií pravdepodobne súvisí s poverou (tiež nepravdivou), že holenie ochlpenia (na nohách alebo v podpazuší) vedie k tomu, že rastúce ochlpenie bude tvrdšie a hustejšie. Odstránenie kožných výrastkov na druhej strane NEZARUČÍ, že sa na vašom tele nevyskytne ďalší. Kožné výrastky sa rozširujú vtedy, ak ste na ne náchylní (napríklad pri vysokej hmotnosti, diabete alebo v tehotenstve) ^{13 – 16} a v oblastiach s trením pokožky (napríklad prirodzené záhyby na tvári, okolo očí, podpazušia, krku ap.).^{1 – 3}

1. Lipoff, J.B., Chatterjee, K. Acrochordon. In StatPearls Publishing; 2017.
2. Panday, A., Sonthalia, S. Skin tags. In StatPearls Publishing; 2019. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK547724/
3. Banik R, Lubach D. Skin tags: localization and frequencies according to sex and age. Dermatologica. 1987;174:180–3.
4. Allegue F, Fachal C, Pérez-Pérez L. Friction induced skin tags. Dermatol Online J. 2008;14:18.
5. El Safoury OS, Fawzy MM, Hay RMA, Hassan AS, El Maadawi ZM, Rashed LA. The possible role of trauma in skin tags through the release of mast cell mediators. Indian J Dermatol. 2011;56:641–6.
6. Pezeshkpoor F, Jafarian AH, Ghazvini K, Yazdanpanah MJ, Sadeghian A, Esmaili H, et al. An association of human papillomaviruses low risk and high risk subtypes with skin tag. Iran J Basic Med Sci. 2012;15:840–4.
7. Andrews MD. Cryosurgery for common skin conditions. Am Fam Physician. 2004;69:2365–72.
8. Cryosurgery for skin growths. American Society for Dermatologic Surgery [Internet]. Available from: https://www.asds.net/skin-experts/skin-treatments/cryosurgery/cryosurgery-for-skin-growths
9. Finney, R.L. Jr. Procedures: skin tag (acrochordon) removal. Available from: https://mospace.umsystem.edu/xmlui/bitstream/handle/10355/13999/ ProceduresSkinTagRemoval.pdf?sequence=1&isAllowed=y
10. Acrochordon treatment and management. Medscape [Internet]. Available from: https://www.asds.net/skin-experts/skin-treatments/cryosurgery/cryosurgery-for-skin-growths
11. Fredriksson CH, Ilias M, Anderson CD. New mechanical device for effective removal of skin tags in routine health care. Dermatol Online J. 2009;15:9.
12. Prospective, single-blinded, randomized trial to evaluate the efficacy of a cryogenic medical device on skin tags versus a comparator product. Clinical Investigational Report for Medical Device according to ENISO standard 14155:2012 and its updates. Data on file. 2019;Dermscan, France:17E3241.
13. Barankin B, Silver SG, Carruthers A. The skin in pregnancy. J Cutan Med Surg. 2002;6:236–40.
14. Bustan RS, Wasim D, Yderstræde KB, Bygum A. Specific skin signs as a cutaneous marker of diabetes mellitus and the prediabetic state - a systematic review. Dan Med J. 2017;64.
15. El Safoury OS, Ibrahim M. A clinical evaluation of skin tags in relation to obesity, type 2 diabetis mellitus, age, and sex. Indian J Dermatol. 2011;56:393–7.
16. Thappa DM. Skin tags as markers of diabetes mellitus: an epidemiological study in India. J Dermatol. 1995;22:729–31.